Základom každého plánu a rozhodnutia sú subjektívne hodnotenia objektívnej reality. Sú to tie najdôležitejšie „ekonomické dáta“. Kľúčové je, že to nie sú objektívne vlastnosti zdrojov.
Preto sa náklady nedajú zistiť žiadnym objektívnym testom – fyzickým skúmaním ani chemickým rozborom materiálov. Náklady na hnojivo či na kus lietadla nie sú súčasťou ich fyzickej podstaty - sú ukryté v hlavách ľudí, ktorí tieto vzácne zdroje používajú a odhadujú, do akej miery im poslúžia v porovnaní s inými alternatívami. Nedá sa objektívne „zmerať“, ako porovnať dve nesúvisiace veci (hnojivo a letecké súčiastky); hodnotu im dávajú až ľudia svojím subjektívnym ocenením.
A tu je pes zakopaný: to, čo jeden vníma ako problém, iný vidí ako príležitosť. Hodnotenia sú rozptýlené v miliónoch myslí a vznikajú nezávisle. Práve preto by ktorýkoľvek centrálny plánovač zlyhal - nedokáže nazrieť do všetkých hláv v ekonomike a tieto dáta pozbierať. Riešením nie je zbierať ich ručne, ale nechať ich premietnuť sa do ceny.