Jedno zo základných pravidiel ekonomiky je zákon znižovania hraničného úžitku, čo znamená, že získanie väčšieho množstva akéhokoľvek tovaru znižuje hraničný úžitok každej jednotky získanej navyše. Čím viac vlastní jednotlivec domov, áut, televízií, jabĺk alebo diamantov, tým menšiu hraničnú hodnotu pre neho má každý ďalší takýto produkt a tým viac klesá potreba ho hromadiť. Peniaze však nie sú ako tieto produkty, pretože čím viac peňazí jednotlivec má, tým viac ich môže vymeniť za ďalší tovar, ktorý bude považovať za potrebný.
Pri peniazoch teda, ktoré nie sú držané kvôli nim samým, ale aby boli vymenené za iný tovar, sa ich úžitok znižuje pomalšie než pri akomkoľvek inom druhu tovaru, pretože ich možno vždy vymeniť za iné produkty.
Hraničný úžitok peňazí teda tiež klesá – jeden dolár navyše znamená oveľa viac pre človeka, ktorý zarobí 1 dolár denne, než pre človeka, ktorý denne zarobí 1 000 dolárov, ale klesá oveľa pomalšie ako pri inom tovare, pretože klesá až s poklesom potreby akéhokoľvek produktu, nie nejakého konkrétneho tovaru.