Zlé nápady neprežijú. Dokonca ani dobré nápady, ktoré sú zle realizované. No nie je na to potrebný žiadny arbiter či policajt, ktorý by o tom rozhodoval. Trh má na toto svoje vlastné mechanizmy - stratu či dokonca krach. Alternatívou k systémom, kde krach či strata nie sú súčasťou hry, je skôr stagnácia a chudoba => stačí sa pozrieť na služby štátu, kde toto riziko nehrozí. Aká dôležitá je strata a krach? Nesmierne. Skrachovaní podnikatelia robia službu spoločnosti. Napr. Apple či Samsung de facto vyrástli na „slzách“ Nokie či Ericssonu.
No aj veľké firmy čelia vnútornému rozkladu (ak sú dlho na výslní) – majú tendenciu stagnovať. Výskum rebríčka Forbes 100 najväčších firiem to len potvrdzuje. Len zopár z nich prežilo viac ako 100 rokov v tomto rebríčku. Čeliť kreatívnej deštrukcii je enormne ťažké a je to dobre. Kreatívna deštrukcia sa deje prostredníctvom vstupu nových hráčov na trh, nie prostredníctvom postupných zmien v existujúcich firmách. „Neboli to vlastníci dostavníkov, kto postavil železnice„.