Zlý ekonóm vidí len ľahko viditeľné javy; dobrý berie do úvahy aj to, čo nie je na prvý pohľad zrejmé. A pod povrchom obyčajných vecí sa skrýva nepredstaviteľne zložitá koordinácia miliónov ľudí – taká zložitá, že ju nedokážu úplne popísať ani tí, čo dané veci vyrábajú.
Leonard Read v 20. storočí ukázal, že nikto na svete nevie sám vyrobiť ani takú jednoduchú vec ako ceruzku s gumou. A keby ste si mysleli, že to vedia aspoň robotníci v továrni – stačí sa ich spýtať, či by vedeli postaviť stroje, na ktorých sa ceruzky robia. Drevo pochádza od spracovateľov zo San Leandra, tí majú stromy od drevorubačov z Kalifornie, tí motorové píly z Nemecka; a takto môžeme pokračovať cez grafit až po chemikálie z Talianska.
Z tejto enormne komplexnej kooperácie vyplývajú dva všeobecné závery:
- Nikto z účastníkov netuší, že spolupracuje na výrobe ceruzky – každý rieši len svoj malý výsek činností.
- Nikto nie je za koordináciu zodpovedný - neexistuje žiadny „vedúci plánovania výroby ceruziek“.
A ceruzka je len jedna položka – v bežnom meste je rádovo 10 miliárd maloobchodných položiek tohto typu, čo si žiada efektívne zosúladiť milióny činností po celom svete. Dôležité je, že táto závratná komplexnosť nie je chyba, ale prínos: je priamym výsledkom hlbokej deľby práce, ktorá nás robí bohatšími. Otázkou len je, čo ju dokáže riadiť => Hlavný problém koordinácie.