Či už bude niekoľko impérií, kokónov, alebo štátov – spolupráca bude vždy možná, vzhľadom na našu schopnosť vymieňať si informácie. Pokiaľ sa dokážeme rozprávať, vieme nájsť príbeh, ktorý nás spojí. V konečnom dôsledku to spravilo z Homo sapiens dominantný druh na planéte. Globálnu spoluprácu komplikuje mylná predstava ( šírená najmä populistami – LePenová či Trump), že si vyžaduje zrušenie všetkých kultúrnych, spoločenských či politických rozdielov. Príbehy, ktoré takúto spoluprácu umožňujú, neodstraňujú naše rozdiely – umožňujú nám identifikovať zdieľané skúsenosti a záujmy. Globálna spolupráca a vlastenectvo sa nevylučujú. Vlastenectvo je o láske k vlasti, a nie o nenávisti voči cudzincom. Super príklad je COVID-19: Globálna spolupráca umožnila lepšiu koordináciu či vývoj vakcín. Ak by teda napr. v Nemecku vynašli novú vakcínu, nebolo by len hlúpe ju odmietnuť, ale de facto aj protivlastenecké (predsa chceme ochrániť našich vlastných občanov). Hrozba straty kontroly nad AI je analogickou situáciou, keď vlastenectvo a globálna spolupráca musia ísť ruka v ruke. Globálna spolupráca teda nie je o nejakom globálnom impériu ani o vzdanie sa svojej národnej identity. Znamená oveľa menej:
- Záväzok ku globálnym pravidlám neznamená popieranie jedinečnosti — tie pravidlá len regulujú vzťahy medzi národmi. Príklad: majstrovstvá vo futbale – futbal sa hrá s rovnakými pravidlami a pritom každý tím môže mať svoju identitu. Globalizmus v praxi
- Niekedy, nie vždy, je v rámci globalizmu potrebné uprednostniť dlhodobé záujmy všetkých pred krátkodobými záujmami niekoľkých. Na príklade s majstrovstvami sveta by sa dalo ilustrovať, že každý tím súhlasil s tým, že nebudú používať zakázané látky. Krátkodobo, by možno daný tím vyhrával, ale z dlhodobého hľadiska si všetci uvedomujú, že by sa takéto majstrovstvá premenili na súťaž biochemikov. Tam, kde pravidlá hry určuje technológia, by sme podobne mali strážiť národné a globálne záujmy => mali by sme súhlasiť napr. s obmedzením vývoja a zavádzania nebezpečných technológií ako sú autonómne zbrane a manipulatívne algoritmy – nie z čistého altruizmu, ale pre vlastnú sebazáchovu.