Prerozdeľovanie má svoje miesto, keď pomáha tým najslabším. Problém nastáva, keď sa z neho stane bežný nástroj verejnej politiky na zvyšovanie blahobytu širokých más - lebo lepším prerozdeľovaním sa zbohatnúť nedá.
Myšlienkový experiment: keby sme sa od roku 1800 sústredili len na prerozdeľovanie, mali by sme možno spravodlivo rozdelenú chudobu. No stále by to bola chudoba – žiadny rast o 3 000 %. To, čo zásadne zmenilo životy, nebolo férovejšie delenie existujúceho koláča, ale jeho mnohonásobné zväčšenie.
Dôkaz je v porovnaní naprieč časom a miestom: človek s nízkym príjmom žije dnes v západnom svete oveľa lepší život, ako žil priemerný človek pred priemyselnou revolúciou – alebo ako dnes žije priemerný človek v rozvojovej krajine. A to práve preto, že drvivá väčšina hodnoty z inovácií sa preleje k bežným ľuďom. Priorita ekonomickej politiky by preto mala byť rast koláča, nie súťaž o jeho krájanie.