Inovácie často prichádzajú, keď sa vedci a odborníci správajú ako amatéri – skúšajú nové veci, experimentujú a nechávajú si priestor na objavy bez jasného cieľa. Tento prístup viedol k prelomovým objavom, ako superlepidlo inšpirované gekonmi, ktorý vznikol zo zdanlivo „zbytočných“ experimentov.
Efektívne inovácie často zahŕňajú obdobia neefektivity a objavovania. Úmyselné experimentovanie, napríklad „piatkové experimenty“, umožňuje vedcom preskúmavať nové nápady bez tlaku na okamžitý výsledok. Tým sa otvárajú nové možnosti, ktoré by inak zostali nepovšimnuté.
Paradoxom je, že práve táto zdanlivá neefektivita je kľúčom k objavovaniu nových možností. Ako ukazuje príklad levitujúcej žaby, niektoré experimenty môžu spočiatku vyzerať nepodstatne, no môžu viesť k významným objavom, ak sa na ne pozrieme z inej perspektívy.