Niektorí ľudia prestanú s učením v deň, keď opustia školu — tých 15-20 rokov vonkajšej motivácie (známky, učitelia, vysvedčenia) im zanechalo také nepríjemné spomienky, že už nikdy nechcú knihu otvoriť dobrovoľne.
Lenže koniec formálneho vzdelania by mal byť začiatkom toho skutočného — kedy sa človek učí pre vnútornú motiváciu, aby porozumel svetu okolo seba. Z toho vzniká hlboká radosť mysliteľa — flow mysle.
Bez tohto kroku nie je myseľ slobodná — myslenie takého človeka budú usmerňovať názory susedov, novín a televízie. Sloboda mysle nie je východiskový stav; je to niečo, čo sa pestuje denne.