Ekonomickú efektivitu nemožno posudzovať pri jednom zdroji izolovane – je holistická. Vzťahy medzi vzácnymi zdrojmi sú komplexné, a preto je rozhodovanie o ich využití vzájomne prepojené. Dva typy vzťahov ho komplikujú z opačných strán:
- Substitúty sú zdroje, ktoré sa navzájom nahrádzajú. Komplikujú rozhodovanie, lebo namiesto jedného môžem použiť druhý (a musím zvážiť, ktorý sa oplatí viac).
- Komplementy - zdroje, ktoré sa musia kombinovať. Komplikujú rozhodovanie, lebo sa navzájom dopĺňajú a jeden bez druhého stráca zmysel.
V takejto hustej sieti – vzhľadom na počet zdrojov a všetky substitučné a komplementárne vzťahy medzi nimi – je rozhodovanie extrémne zložité. Autor to nazýva katastrofa komplexity.
Praktický dôsledok: efektívne využitie zdrojov sa nedá „vypočítať“ pri každom zdroji zvlášť – zmena pri jednom sa prelieva do celej siete. Táto previazanosť je jadrom toho, prečo je koordinácia miliónov rozhodnutí taká náročná => Hlavný problém koordinácie.